Doprava nad 250€ zdarma

Krabickynajedlo.sk - Jednorázové ekologické gastro obaly

Košík: 0
Akcie mesiaca

Cukrová trstina

S cukrovou trstinou ste sa už urcite stretli vo forme trstinového cukru hnedej farby. Rastlina bambusovej rastliny dosahuje výšku až 7 metrov a hrúbka stebla sa pohybuje okolo 5 cm. Okrem cukru, ktorý pochádza zo šťavy valcovitých stoniek je získavaná melasa, ktorá sa následne využíva na výrobu rumu alebo ako sladidlo. Pri spracovaní tejto viacročnej rastliny na cukor, pri drvení vzniká množstvo odpadu. Tento odpad sa v posledných rokoch spracováva do formy ekologických gastro obalov.

                      

 

 

Pôvod trstiny je v dažďových pralesov juhovýchodnej Ázie a Novej Guiney, odtiaľ sa rozšírila do iných krajín, dnes sapestuje najmä v Indii, Číne, Egypte, Kube, Mexiku, Brazílii, Kolumbii v Thajsku, ale aj v Austrálii. Teda všade tam, kde sú vhodné podmienky pre rastako teplo, vlaha a veľa slnka.

 

Ideálna teplota pre rast cukrovej trstiny sa pohybuje okolo 30 °C. Pri 20 °C sa jej rast silne spomaľuje a pod 15 °C úplne zastavuje. Rastlina vyžaduje priepustnú pôdu bohatú na humus a živiny. Cukrovú trstinu nemožno skladovať, preto sa musí okamžite spracovávať. V posledných rokoch boli vyšľachtené vysoko výkonné odrody poskytujúce až 22 ton cukru z 1 hektára. Po zbere sa v pôde zanechávajú korene a časti stebiel, z ktorých potom vyrastajú nové rastliny. Pri spotrebe takého veľkého množstva vzniká veľa odpadu, ktorý je pre nás užitočný. Samotná Brazília ročne vyprodukuje na 100 miliónov ton bagasy.

 

História

 

Historické záznamy dokazujú, že už v roku 327 pn. l. v starovekej Indii jej obyvatelia „žuli úžasnú trstinu, ktorá bez pomoci včiel produkuje istý druh medu“. Šírenie trstiny západným smerom v predislamských dobách (červená), v stredovekom arabskom svete (zelená) a Európanmi v 15. storočí (fialová). Pôvod cukrovej trstiny nie je úplne jasný. Najpravdepodobnejšie vznikla z planého, ​​10 m vysokého druhu Saccharum robustum, ktorý rastie na Novej Guneji, okolitých ostrovoch a na brehoch riek. Poznáme však ešte jeden planý druh, a to Saccharum spontaneum, rastúci od severovýchodnej Afriky po Áziu až k Pacifiku. Táto vytrvalá tráva dorastá do výšky 8 m a dnes sa používa pri šľachtení na zlepšenievlastnostícukrovej trstiny, najmä jej odolnosti voči chorobám.

 

        

 

Asi v 14. storočí sa Benátčania naučili rafinovať cukor a obchodovali s ním aj v krajinách strednej Európy. V Čechách sa začal trstinový cukor užívať až v stredoveku po križiackych vojnách. Dovtedy sa u nás aj inde v Európe zladilo medom. Prvý dovážaný cukor bol veľmi drahý a bol skôr považovaný za liek. Po objavení Ameriky priviezol Kolumbus cukrovú trstinu na Haiti, odkiaľ bola šírená ďalej na Kubu, do Mexika a Brazílie. Priaznivé podmienky, ktorými boli predovšetkým podnebie a lacná pracovná sila, umožnili pestovať trstinu na veľkých plochách a to viedlo k rýchlemu zvýšeniu produkcie lacného cukru. Cukor dovážaný z Ameriky zaplavil európsky trh a vytlačil pestovanie trstiny zo Stredomoria. Trstinový cukor dovážaný z Nového sveta bol hnedý a pripálený, a preto sa v Európe začali stavať špeciálne čistiarne zvané rafinérie. Prvá takáto rafinéria bola postavená v Holandsku v meste Leyden. Dovoz trstinového cukru zo zámoria trval až do konca napoleonských vojen, kedy Napoleon Bonaparte vydal zákaz dovážať anglický tovar. V tom čase sa začalo so šľachtením cukrovej repy a trstinový cukor bol postupne nahradzovaný cukrom repným.

 

Spracovanie a výroba

 

Spracovanie cukrovej trstiny začína tým, že sa opália spodné uschnuté listy. Následne sa použijú zberové stroje, v ťažko dosiahnuteľných polohách roľníci s mačetami. Od okamihu odseknutia stebla začína boj s časom, cukrová trstina sa totiž začína do 24 hodín kaziť. Preto je potreba konať rýchlo. Rastliny sa teda rozrežú a lisujú. Získaná šťava sa následne niekoľkokrát povarí a nakoniec rýchlo schladí. Na povrchu šťavy vykryštalizuje jantárovo zafarbený trstinový cukor. Po oddelení cukrovej krusty zostane v nádobe melasa, teda hustá, tmavá a trochu horkastá látka, z ktorej sa potom môže vyrábať napríklad rum.

 

                             

 

Táto melasa je následne zriedená vodou a prechádza filtračnými procesmi, kým nie je zmes dostatočne čistá a kým nie je dosiahnutá požadovaná hustota a kyslosť. Potom sa pridá kultúra z kvasníc a začína fermentácia. Tempo fermentácie, ktoré má veľký vplyv na vlastnosti výsledného produktu, je ovplyvňované teplotou. Melasa je zvyšok po vycukornení cukrovej repy či cukrovej trstiny. Používa sa napr. likérnictve, na výrobu liehu, kyseliny citrónovej, droždia, na ďalšie vycukornenie.

 

Pre niekoho odpad, pre niekoho poklad

 

Po získaní produktu z cuktovej trstiny vznikne značne veľké množstvo odpadu. Tento odpad bol kesysi spaľovaný. V modernej histórií sa však ďalej využíva ako biopalivo na výrobu tepla, energie a elektriny, pri výrobe celulózy a stavebných materiálov alebo pre vytvorenie nového materiálu s názvom BAGASA.

 

Bagasa je suchý dužinatý vláknitý materiál, ktorý zostáva po rozdrvení stoniek. Z biomasy je po úprave možné vytvoriť produkty, ktoré nájdete i v našej ponuke v kategórii cukrová trstina. Tento už v dnešnej dobe známy materiál sa pýši viacerími výhodami. Ide o viditeľne čistejším zdrojom v porovnaní s fosílnymi palivami. Materiál je CO2  neutrálny a prebiehajúce vyskumy sa zaoberajú využitím bagasy ako zdroj ethanolu. Toto využitie by malo viesť k zníženiu emisii skleníkových plynov oproti benzinu až o 85%.
 

     

 

Dôležitou zmenou k prístupu k životnému prostrediu a udržateľnosti je používanie bagasy ako alternatíva k drevu pri výrobe papiera. Vznikajú tak výrobky v zachovanej kvalite. Vďaka dostatočnej odolnosti je možné nahradiť materiály ako polystyrén či plast, ktoré sa bežne používajú pri výrobe jednorázových obalov, kelímkov alebo príborov. Na rozdiel od klasického papiera bagasa nepotrebuje plastovú či inú ochrannú vrstvu proti presiaknutiu. Vďaka tomu je možné použité obaly skompostovať. Výrobky z bagasy vydržia teplotu okolo 220°C. Každy produkt na maximálnu teplu uvenedú vo svojich špecifikáciach. 

 

Keďže je bagasa vytvorená z biomasy bez použitia plastovej ochrannej vrstvy je možné jú kompostovať.  A to dokonca i v domácom komposte za niekoľko mesiacov. Priemyslený kompost túto dobu skracuje.